Postapokalyptické romány si teraz neprosím

Posledné mesiace sa roztrhlo vrece s odporúčaniami na mnohé známe aj menej známe knihy s tematikou - život po apokalypse, pandémie a koniec sveta. Prakticky každý booktuber tomu venoval aspoň jedno video. Ja som však netúžila čítať doma zavretá v karanténe o svete rútiacom sa do záhuby; o všetkom, čo ľudstvo môže stratiť jednou jedinou katastrofou; a všetkých hrôzach, ktoré na nás možno niekde striehnu.

Jedna kniha, ktorá sa objavovala skoro v každom výbere, ma predsa len zaujala. Stanice 11 od autorky Emily St. John Mandelovej sa odohráva počas a po tom, ako zmutovaný vírus prasacej chrípky vyhubil 99% ľudstva a rozpráva príbeh skupiny kočovných umelcov, ktorí putujú Severnou Amerikou a preživším hrajú na spríjemnenie ťažkých časov Shakespearove hry. Na prepravu používajú vozy, na boku ktorých majú napísané svoje heslo: "Prežiť nestačí" ("Survival is not sufficient" - výrok zo seriálu Star Trek Voyager).

Hmm...Shakespeare a Star Trek, čo viac si človek môže priať. A tak som si jeden upršaný deň knihu nechala doniesť kuriérom a pustila som sa do príbehu, ktorý som nečakala a na moje prekvapenie aj zamilovala. Po dočítaní som si priala, aby bola autorka moja najlepšia kamarátka. Do príbehu krásne poskladaného ako mozaika ukryla ešte alúziu na môj ďalší obľúbený sci-fi seriál. Kto si ho ešte všimne? (pomôcku nájdete už v samotnom názve knihy)

Veľmi ťažko sa táto kniha popisuje a zaraďuje do nejakého žánru. Určite to nie je sci-fi, aj keď sa odohráva vo svete po skutočne ničivej pandémii. Na poličku s ďalšími science fiction knihami som ju neuložila. Vo svojej podstate je to postapokalyptický román, ale pri tom aj nie je. Dôležitou súčasťou príbehu sú osudy vybraných postáv ešte pred "koncom sveta". Niektorí to prežili a ich rozprávanie sa preklopilo aj do "sveta po". Román nie je však písaný lineárne a niektoré spojitosti sú čitateľovi predostreté postupne. Nie je to ani akčný thriller, ale ja som sa pri čítaní ani raz nenudila a užívala si každú stránku.

Pocit ťažoby pri scénach popisujúcich, ako ľudstvo prišlo o všetko, na čo sme dnes zvyknutí; a hrôzy v častiach odohrávajúcich sa priamo počas samotnej katastrofy (najviac vo mne rezonoval osud lietadla naveky odstaveného na pristávacej ploche), prebila nádej. Nechcem samozrejme prezrádzať koniec, len vás chcem uistiť, že knihu Stanice 11 si môžete prečítať aj v tých najťažších chvíľach a určite vám niečo prinesie.