Nevedela som, že Eleanor Olifantovú potrebujem vo svojom živote, až kým doň nevošla

Podľa anotácie prvotina Gail Honeyman, V podstate som celkom v poriadku, nie je typ knihy, po ktorom by som bežne siahla. Celé mi to znelo ako jedno veľké klišé. "Ťažko skúšaná hrdinka, ktorá až keď nájde toho pravého, zistí, čo je skutočná láska," napísala a prevrátila oči.

Napriek všetkému, čo som si z povrchnej znalosti o knihe myslela, meno hlavnej hrdinky sa mi vrylo do pamäte. Eleanor Olifantová. Za takým menom sa musí skrývať príbeh. Tento rok prišiel čas odhaliť ho.

Rozprávačom je sama hlavná hrdinka, a my sa na svet dívame prostredníctvom jej, mierne povedané, zvláštnej optiky. Eleanor je výrečná. Napriek tomu prejde niekoľko dní, kedy s nikým nepreriekne ani slova. Je zástanca zdravej a vyváženej stravy, pričom jej hlavný spoločník počas dlhých a prázdnych víkendov je vodka. Je prísna na svoje okolie, od ktorého očakáva viac, než je jej schopné ponúknuť, ale sama je uväznená v jednotvárnej rutine. Zakladá si na racionalite a napokon sa až po uši zaľúbi do speváka, ktorého videla iba raz na pódiu. Je ako chodiaci oxymoron.

Pravdepodobne, ak by sme ju len niekde stretli, prípadne by sa ocitla aj medzi našimi bežnými známymi, väčšina z nás by ju označila za nespoločenskú čudáčku s podivnými názormi a hrubým chovaním. Ale my ako čitatelia máme možnosť postupne spoznávať ju samotnú a aj jej minulosť, skrývajúcu kruté tajomstvo, ktorá z nej spravila osobu, akou teraz je. Nie je toto pravda o každom jednom z nás? Minulosť nás robí tým, kto sme, prítomnosť tým, kto budeme. (Necitovala som práve niekoho?)

Nuž, kým sa táto recenzia nezmení na motivačný príspevok, dodám, že knižku vám odporúčam prečítať aj vtedy, keď práve nemáte náladu hľadať životné pravdy. Eleanor sa dostáva do mnohých absurdných situácii a veľakrát je zábavné čítať jej spoločenské komentáre. A to aj vďaka ľahkému a pútavému štýlu, akým je kniha písaná. Osobne som asi dva razy natrafila na moment, kedy nám Eleanor ako rozprávač v prvej osobe prezradila niečo, čo si v danej scéne nevšimla. Ale boli to zanedbateľné situácie.

Trošku ma sklamal koniec. A nie z dôvodu, aký si asi budete myslieť po prečítaní knihy. Ako som spomínala, nemám rada klišé a vyzeralo to tak, že autorka prevráti zaužívané a tradičné konce naruby. Skoro sa tak aj stalo. Ale viac neprezradím. Som rada, že som Eleanor spoznala. Nie je to náhoda, že už druhá knižná hrdinka s rovnakým menom sa zaradila medzi moje obľúbené. Rada by som ju stretla a povedala jej, že je naozaj úplne v poriadku. To len svet je trošku pošramotený.

Po dočítaní sú mi dve veci jasné. Za prvé - knižku si určite minimálne ešte raz prečítam. A za druhé - preto si ju chcem kúpiť aj vytlačenú. Dala som si záväzok, že aspoň niektoré knihy budem kupovať v elektronickej forme, aby som ušetrila. Očividne sa mi to darí.