Komu patrí Nová Zem, resp. kto tu bol prvý?

Nie raz som sa stretla vo svojom okolí s názorom, že science fiction literatúra je iba o vesmírnych strielačkách, divných mimozemšťanoch s chápadlami a o ženách s viacerými prsiami. Ako každý žáner, ani sci-fi sa nevyhlo dielam, ktoré sú plné stereotypov, neduchaplných zápletiek a prázdnych myšlienok. Ale je to taktiež aj žáner, ktorý dovolil autorom vyjadriť názory, o ktorých sa inak nesmelo hovoriť. Ktorý dal priestor prostredníctvom príbehu rozobrať filozofické, spoločenské a psychologické témy, prípadne, ktorý predostrel istý vedecký problém a teóriu a takpovediac ju uviedol "do praxe".

Román Děti času od anglického autora Adriana Tchaikovskeho je jednoznačne ukážkou toho, ako vyzerá naozaj dobré scifičko. V knihe máme dve dejové línie, ktoré na začiatku idú svojou vlastnou cestou, ale k ich nevyhnutnému stretu sa neodvratne blížime.

V ďalekej budúcnosti vie ľudstvo nielen cestovať vesmírom, ale aj terraformovať planéty, aby tak vytvorili náš nový domov. Jeden takýto projekt sa však nepodarí. Na vopred upravenú planétu zošlú skupinu opíc a nanovírus schopný urýchliť ich evolučný vývoj, ale pri vzostupe príde k nehode a opice zahynú. Nanovírus však prežije a k zrýchlenému učeniu dopomôže viacerým živočíšnym druhom, medzi inými aj pavúkom druhu Portia labiata. O stovky rokov po tejto nehode k planéte smeruje loď Gilgameš s poslednými ľuďmi z umierajúcej Zeme.

Takto máme možnosť sledovať úpadok jedného druhu a evolučný, kultúrny a spoločenský vzostup druhého, pričom už viac rozdielne byť ani nemôžu. Podľa anotácie knihy som sa chvíľami bála, že ma čaká iba potýčka ľudí s mutovanými pavúkmi. Viete, taká ta vesmírna strielačka. Ale ako som spomínala, správne sci-fi svojmu čitateľovi ponúkne oveľa viac. Tu sa mi dostala možnosť nielen vidieť evolučný progres, ale aj zamyslieť sa nad otázkami: Ako by vyzerala Zem, keby sme neboli my tí vyvolení, páni a vládcovia? Čo nám dáva právo rozhodovať o osude tohto či ktoréhokoľvek iného sveta? Prebiehala by história inak, keby fyziologicky silnejším pohlavím boli ženy? Je možné, že nás vo vesmíre nikto nepočuje len preto, že používame úplne odlišný spôsob komunikácie? A najzávažnejšia otázka: Môžem fandiť pavúkom?

Kniha v roku 2016 získala Cenu Arthur C. Clarka a to zaslúžene. Odporúčam ju všetkým milovníkom sci-fi a aj tým, ktorí sa chcú presvedčiť, že tento žáner nezaujme iba fanúšikov Star Treku. I keď aj o tomto seriály má podľa mňa väčšina ľudí nesprávnu mienku, založenú na klišé vyobrazeniach z 90. rokov (napríklad Noel Shempsky zo sitcomu Fraiser).