Keď obálka knihy zavádza...

Ako som písala v predchádzajúcej recenzii na sériu Vzpomínka na Zemi, žáner vedeckej fantastiky milujem. Najmä, keď sú do príbehu zakomponované vesmírne cesty, čierne a červie diery, paralelné vesmíry, relativita, kvantová fyzika a podobne. No najviac zo všetkého zbožňujem príbehy s umelou inteligenciou. Roboti, androidi, inteligentné vesmírne lode - povedzte mi, že kniha obsahuje niečo z tohto a ja si ju určite prečítam.

Napriek tomu trilógiu Rádčská ríša od autorky Ann Leckie som dlhšie obchádzala. Podľa anotácie a obálok som predpokladala, že pôjde o military sci-fi plné strielačiek vo vesmíre. A to nie je moja šálka horúcej čokolády. Ako som len teraz rada, že som sa nechala zlákať oceneniami Hugo, Nebula a A.C.Clarke, ktoré získal prvý diel, Ve službách spravedlnosti.

Hlavná postava, Breq, bola, respektíve do určitej miery stále je, loď Spravedlnost Torren. Jej príbeh sa odohráva vo vesmíre, kde je dominantnou veľmocou diktátorská Rádčska ríša, ktorá si postupne podmanila väčšinu obývaných planét. Umelá inteligencia neovláda len loď, ale aj svojich periférov - ľudské telá zajatcov, z ktorých spravili akési bábky ovládané loďou. Loď a jej periféri sú jedno a to isté, vedené jedným vedomím. Avšak Breq ostáva napokon uväznená iba v osamotenom ľudskom tele a kvôli zrade, ktorú sa rozhodne pomstiť, je odrezaná od svojej materskej lodi aj ostatných periférov.

Mohli ste si všimnúť, že doteraz som Breq popisovala ženským rodom. Po správnosti by som mala používať stredný rod, ale slovenčina ma slovami ako hlavná postava a loď tlačila do použitia ženského rodu. Prečo to spomínam? V Rádčskej ríši je pohlavie jednotlivcov nepodstatné pri ich charakterizovaní. Pri každom občanovi je použitý ženský rod. Teda tak sa to aspoň autorka rozhodla pretransformovať do angličtiny. Preto táto trilógia je zaujímavým prekladateľským orieškom. Angličtina nemá gramatický rod a dokonca ani biologické pohlavie neovplyvňuje podobu prídavných mien a slovies, ktoré sa spájajú s danou osobou. To samozrejme nie je pravda o mnohých ďalších európskych jazykoch, vrátane slovenčiny a češtiny. My sa rodu v jazyku nevieme vyhnúť (na túto tému odporúčam vynikajúcu knižku Through the Language Glass od Guy Deutschera - Skrz sklo jazyka). Pre zaujímavosť vo francúzštine sa prekladateľ rozhodol prideliť Breq mužský rod, keďže v tomto jazyku má slovo loď mužský gramatický rod.

Práve táto zvláštnosť bola akousi pridanou hodnotou príbehu. Pri väčšine postáv nevieme, aké majú pohlavie. Môžeme to ignorovať, keďže pre dej ako taký to nie je podstatné. Mňa však fascinovalo, ako som automaticky niektorým priradila či už mužské, alebo ženské pohlavie, podľa toho, ako sa správali, rozhodovali a vyjadrovali. Samotná Breq, keď je mimo Rádčskej ríše a rozpráva inou rečou, si musí dávať pozor, aby jednotlivcom prideľovala správny rod a neurazila ich.

Pri tejto trilógii musím poznamenať, že každý ďalší diel bol lepší ako ten predtým. Breq som si postupne, ako som "ju" spoznávala, zamilovala. Silnou stránkou tohto diela sú práve zaujímavé postavy. Breq nie je umelá inteligencia, ako ju poznáme z iných románov. Napríklad rada si spieva a na svojich cestách ako Spravedlnost Torren zbierala piesne všetkých národov, ktoré si Rádčska ríša podrobila. V tretej časti na scénu príde ďalšia nezvyčajná postava, prekladateľka Zeiat, ktorej zoznamovanie sa s kultúrou Rádčskej ríše bolo príjemnou a vtipnou vsuvkou.

Knihy sú písané v prvej osobe, rozprávačom je práve Breq. Nesmierne ma zakaždým v prípade rozprávača v prvej osobe irituje, keď vie presne, čo si druhí myslia. Nikto nie je taký dobrý psychológ, a keď autor chce ukázať myseľ aj ostatných postáv, má na to mnohé nástroje, ktoré môže použiť. Ale v tomto prípade mi to vôbec neprekážalo. Predsa len ide o umelú inteligenciu, ktorá disponuje inými možnosťami, ako vnímať ostatných vo svojom okolí.

Takže áno, séria Rádčská ríša nie je neduchaplná vesmírna strielačka, ale veľmi inteligentné dielo, ktoré na svojho čitateľa kladie určité nároky. Vnímať dej z pohľadu jedného protagonistu v mnohých telách je vcelku náročné. A ak vás neodradí komorný dej (pitiu čaju sa v Rádčskej ríši venuje veľká pozornosť), určite si príbeh užijete.