Čitateľov sprievodca apokalypsou

Príbeh sa začína narodením Antikrista, ktorého príchod predznamenáva začiatok apokalypsy. Démon Crowley sa musí postarať, aby sa dostal k novým rodičom a bol vychovaný ku zlu. O jedenásť rokov, keď nás delí od konca sveta a smrti v strašných mukách iba pár dní, na scénu prichádzajú desiví a nezastaviteľní štyria jazdci apokalypsy...

Tak počkať! Poďme pekne od začiatku.

Terryho Pratchetta a Neila Gaimana milovníkom fantasy najskôr netreba predstavovať. Obaja patria medzi legendy tohto žánru. Terry Pratchett očaril svet svojou sériou kníh zo sveta Plochozeme a Neil Gaiman zaujal komiksami a knižkami pre deti aj pre dospelých. Na začiatku ich úžasnej kariéry stojí spoločné dielo, ktoré sa, na prekvapenie oboch autorov, stalo kultovou záležitosťou. Good Omens (Dobré znamenia) dodnes uchvacuje čitateľov svojím humorom, podivnosťou a fantáziou tak vlastnou obom spisovateľom.

Good Omens je bravúrne zvládnutá jazda plná nezabudnuteľných postavičiek - anjeli, démoni, deti ktoré nie sú tak úplne deťmi, čarodejnice a ich lovci, mníšky klaňajúce sa diablovi a personifikované stelesnenia toho najhoršieho na svete. A občas nejaký ten Tibeťan, mimozemšťan alebo aj morská príšera. Pýtate sa, ako toto všetko spolu môže fungovať? Nuž, keďže autormi sú vyššie spomenutí páni, tak môže. A ešte ako!

Démon Crowley aj anjel Aziraphale sú na Zemi už od jej počiatku. Obaja tu majú svoju úlohu - pokúšať ľudí, respektíve im pomáhať. Obaja si však na "život" na Zemi zvykli a predstava konca sveta ich vôbec neláka. Okrem toho tu je kniha proroctiev od čarodejnice Agnes Nutter, ktorú sa jej potomkovia snažia vylúštiť už niekoľko storočí, aby našli riešenie, ako zabrániť apokalypse. No a ešte aj Antikrist sa stratil. Ale veď čo horšie ako armagedon sa môže stať?

Dej je zasadený do Londýna a na anglický vidiek a vo svojej podstate je to výsostne anglický príbeh. Kniha bola vydaná v roku 1990, pri čítaní ma však prekvapuje, ako málo sa vlastne svet zmenil (teda až na pár technologických vynálezov). Čo ma však udivuje viac, sú časté vtipy na margo Ameriky a Američanov. Vždy som mala pocit, že ešte v tej dobe im každý skladal hold. A tu sa nie raz stanú centrum posmeškov, najmä v poznámkach pod čiarou.

Zakaždým ma privádza do úžasu schopnosť Gaimana a Pratchetta pracovať so svojou fantáziou; vytvárať svety skryté v záhyboch a útrobách toho nášho; mytologickým a rozprávkovým bytostiam vdýchnuť život tak, že v ich existenciu nemáte problém uveriť. Dokonca si prajete, aby ste mali možnosť ich stretnúť. Teda aj tie postavy a aj samotných autorov. I keď pri Pratchettovi to už, žiaľ, nebude možné. V každom prípade by som sa chcela zoznámiť s ich múzou. (Ak sa náhodou stretnete s Gaimanom, nepýtajte sa ho, kam chodí pre nápady. S úsmevom vám odvetí, že ste práve položili zapovedanú otázku, na ktorú sa spisovateľov neradno pýtať.)

Good Omens môžete pokojne čítať ako oddychovku, frivolnosť na skrátenie dlhej chvíle. Ale ak budete chcieť a nebudete sa báť, aké následky to prinesie, môžete sa pri čítaní aj zamyslieť. Napríklad nad otázkou duality dobra a zla, podstatou a významom slobodnej vôle, pradávnym sporom medzi výchovou a génmi a mnohým iným. No nemusíte. V každom prípade knihu nezatvorte, kým si neprečítate záverečné prílohy, kde sa autori vyjadrujú jeden o druhom a o svojom priateľstve. Priateľstve veľmi podobnom tomu medzi Crowleym a Aziraphaleom.